Na začiatok by som napísala, že v prvom tehotenstve som predpôrodnú prípravu brala ako úplnú zbytočnosť a keď porodili naše mamy porodím aj ja. Neverila som si, odovzdala som sa do rúk doktorov a to doslovne. Predchádzajúci pôrod skončil akútnou sekciou.
Od toho momentu sa moje zmýšľanie úplne zmenilo a vedela som, že ak mi ešte bude dopriate čakať ďalšie dieťa, urobím všetko preto aby som mohla zažiť ozdravujúci prirodzený pôrod.
Keď som prišla na to, že čakáme ďalšie dierkou mala som víziu domáceho pôrodu. Avšak nakoľko som bola po sekcii chcela som byť aspoň trochu ,, pod dohľadom,,.
Príprava začala knihou Hypnoporod čo bola pre mňa alfa i omega. Kľudne keď žena stihne aj niekoľko krát sa k nej vrátiť.
V 36. týždni som si našla svoju dulu (čo je na východe celkom makačka) a rozobrali sme moje predstavy.
Fyzická príprava spočívala klasický – ľanové semiačka, ďatle, čaje z maliníka, alchimilky a žihľavy, bylinné náparky, masáž hrádze, vaňa, milovanie)
Malá sa začala pýtať na svet 18.2. večer okolo 20.00. Neverila som že už sa to začalo. Pred mužom som nedala nič najavo, keďže som chcela ostať doma čo najdlhšie ale čakali nás 2 hodiny cesty do nemocnice a muž na to nemal rovnaký názor. Išla som si ešte ľahnúť k synovi a okolo 3.00 sme vyrazili kľudným tempom. Každá kontrakcia bola pre mňa potešením, tak som to mala nastavené v hlave, vedela som že ma bábätko posúva stále bližšie a preto som každú kontrakcií prijímala s radosťou. Cestu sme zvládli úplne pohodovo, pri každej vlne som si predstavovala ako malá prichádza bližšie, alebo vlny v mori (príliv a odliv) to mi veľmi pomáhalo.
V nemocnici kontrakcie ustáli čo som čakala a na čo má pripravovala aj moja dula. Prijal má veľmi milý doktor, kľudne čakali ako sa to rozbehne, pýtal sa či má môže vyšetriť, na moje predstavy, priania. Nič neurýchľovali. Komunikácia v Ľubovnianskej pôrodnici je neskutočná. Každý sa predstavil, povedal čo ide robiť, čo bude nasledovať, či som s tým ok atď.
Manžel sa vrátil domov a dohodli sme sa že sa vráti ak už budeme ísť do finále ( nechcel by pri pôrode a ja som s tým bola úplne ok, bolo to jeho rozhodnutie a ja som nebola sama mala som dulu)
Postupne má presunuli na pôrodný box (vybrala som si nadštandard keďže som chcela vlastnú sprchu). Pôrodné asistentky sa pýtali či mám nejaký pôrodnú plán, ktorý som im vlastne zabudla na začiatku dať. Prešli si ho a všetko bolo pre nich samozrejmé. V izbe sme urobili prítmie, zapla sa uvoľnujúca hudba a mohla som využívať celý čas sprchu/náparky.
Prišla za mnou moja dula čo má upokojilo ešte viac. Bola skvelá, starala sa o VŠETKO. Masírovala mi kríže rebozo šatkou, čo bolo neskutočne príjemné. Mala všelijaké esenciálne oleje ktoré taktiež pomáhali tomu aby pôrod postupoval. Veľmi mi pomáhali to, že nikto ,,nevyrušoval,, a ja som sa plne sústredila na príchod dieťatka. Bola pri mne len dula a PA chodila merať ozvy dieťatka. Doktor sa bol spýtať či neskúsime prepichnúť vodu, čo som nechcela.
Pár minút na to celý pôrod začal vrcholiť. Skúšali sme všelijaké polohy. Najpríjemnejšie mi bolo na WC, škoda že nemocnica nemala pôrodnú stoličku.
Stihla som poslať sms že už vrcholíme ale ani som nedúfala že to muž stihne.
Začala som pociťovať tlak, ale neuvoľnila som sa a premkola má prvýkrát obáva že to nedam, rýchlo som sa vynorila späť do svojich myšlienok a hovorila som si že o tomto som snívala a o chvíľku budem super žena, ktorá to dokázala.
Bola som v štartovacej polohe a asi na 2 zatlačenia som porodila hlavičku. Krásny moment, kedy som sa jej dotkla. Hovorím si vau moja dcéra už si na pol ceste. V Tom prišiel doktor spolu s manželom (ani som o nich nevedela, nepamätám si že prišli ).
Pamätám si ale, ako som kričala, muž vravel že ako levica. Ja som si stále hovorila, že kričať nebudem ale ono to išlo fakt samo a veľmi mi to pomáhalo.
Ešte som zatlačila a narodila sa celá. Nechytila som ju síce ja ale doktor, ktorý mi ju hneď podal. Bola úplne tichúčko s otvorenými očami na nás pozerala a ja som nemohla uveriť že sme to obe dokázali.
Pomohli mi, dostať sa na posteľ a tam sme už boli všetci traja spolu. Až vtedy som si uvedomíla, že manžel je vôbec tam veľmi som sa potešila že to stihol a že sa nakoniec odhodlal prísť aj k pôrodu. Vlastne stihol celý vrchol.
Malá sa narodila 20:20 v rešpektujúcom, láskavom a pokojnom prostredí.
Som na seba neskutočne hrdá a tento pôrod má naozaj uzdravil z predchádzajúceho, ukázal mi aké to vie byť krásne ak sa chce, ak sa zbytočne nezasahuje a dá sa žene a dieťaťu čas.
Ženy po cisárskom reze majú častokrát pocit zlyhania a VBAC pôrod im vie navrátiť pocit že ich telo vie a dokáže prirodzene porodiť dieťa. Aspoň u mňa to tak bolo.
Želám každej žene aby zažila krásny pôrod.